Počas najdlhšieho „tripu“ na palubovkách súperov vo februári tohto roku sa hráčom Los Angeles Clippers síce podarilo z 8 zápasov vyhrať len 3krát, práve v týchto stretnutiach však hlavný center tímu DeAndre Jordan dokázal vystupňovať svoje výkony a zaznamenal niektoré kariérne čísla. Napríklad, proti Dallasu „zahviezdil“ 22 bodmi, 27 doskokmi a 3 blokmi.

Jadro družstva bolo spolu už viac ako 3 roky, a preto nie je prekvapujúce, že nie vždy boli vzťahy medzi jednotlivými spoluhráčmi ideálne. Práve Jordan sa neraz nahneval na rozohrávača Chrisa Paula za jeho „štekanie“ a niektoré malicherné gestá (tľapnutie rúk trom spoluhráčom, no jemu nie a ďalšie).

No najväčším problémom pre tohto skvelého atléta bolo, že aj napriek tomu, ako sa za posledné roky zlepšil (veď sa dostal do najlepšej obrannej päťky ligy), ho všetci v tíme brali rovnako, ako keď do mesta anjelov prichádzal.

V momente, kedy sa v roku 2007 objavil v tréningovom kempe Clippers, mu mnohí nedávali veľké šance. Mal byť príliš tvrdohlavý a jeho atletické schopnosti mu v nejakom napredovaní nemali veľmi pomôcť. Aj kvôli tomu si ho činovníci klubu vybrali v drafte až z 35. pozície a to niektorí dokonca dávali prednosť inému hráčovi Mikeovi Taylorovi.

Počas prvých dvoch sezón sa DeAndre dostával na ihrisko len sporadicky, no postupne sa z neho stával lepší hráč do ofenzívy a hlavne skvelý obranca vo vymedzenom území. To však nebolo všetko, oveľa citlivejšie začal riešiť aj iné obranné rotácie či defenzívu akcie „pick and roll“.

No a keď si na trénerskú stoličku Los Angeles sadol uznávaný odborník Doc Rivers, ten okamžite zaradil Jordana k hviezdnej dvojke Blakeovi Griffinovi bol a Chrisovi Paulovi. Aj Rivers mu však dával hlavne obranné úlohy, no čoskoro 27ročný basketbalista chcel byť platným rovnako aj na útočnej polovici ihriska. V zápasoch, keď sa Los Angeles museli zaobísť bez Griffina ukázal, že nemusí byť len jednosmerný hráč.

Na jeho vlastnú žiadosť začali rokovania s tímom, ako rozšíriť jeho útočné možnosti a zvýrazniť jeho meno pri marketingových záležitostiach klubu. Ale práve v tom čase mu iné družstvá začali vysielať signály a Jordan neraz uvažoval, či je Los Angeles pre neho tým správnym miestom.

Dallas Mavericks, Los Angeles Lakers a New York Knicks boli pripravené poskytnúť Jordanovi toľko priestoru v útočnej časti ihriska, koľko si zažiada. Stále však DeAndre dúfal, že sa vyrieši situácia na Západnom pobreží. Griffin je predsa jeho najbližší priateľ v basketbalovom svete a hoci mu taktika kouča Riversa nepriniesla pod útočným košom mnoho dotykov s loptou, práve on veľmi výrazne stojí za jeho zlepšením.

Avšak prezentácie, ktoré si pre neho pripravili všetky tri spomenuté tímy, ďaleko presahovali možnosti Clipps. Všetky tieto kluby mu predostreli, akú ofenzívnu úlohu by mohol mať, ak by posilnil práve ich. Po prvýkrát v jeho kariére bol tento „dunk maniac“ objektom túžob a aj jemu by sa páčilo byť hráčom typu Dwight Howard.

Okrem toho sa pri rokovaniach neobjavil v drese Clippers žiadny z hráčov, samozrejme, Blake Griffin bol so svojim „parťákom“ v neustálom kontakte. CP3 si však s LeBronom Jameson a Carmelom Anthonym užíval dovolenku na Bahamách a jeho pokusy dostať sa v týchto dňoch k Jordanovi neboli také horlivé ako u hráčov v iných tímoch.

Odchod DeAndre Jordana do Dallasu tak bol už na spadnutie a len málo chýbalo a podpísal by štvorročný kontrakt s tímom Mavericks. Texaský klub s ním bol už ústne dohodnutý a vtedy zasiahla vyššia losangelesská moc. Jeho stredajšie stretnutie s Riversom, Paulom Piercom, J.J. Redickom, Griffinom a majiteľom tímu Ballmerom nebolo dlhé, hneď po ňom prehodnotil tento 26 ročný pivot svoje rozhodnutie a nakoniec sa predsa rozhodol zostať v klube, kde to už veľmi dobre pozná. Otázne však je, ako veľmi ho Clippers budú potrebovať v ofenzíve. Znovu bude kalifornský celok bojovať o titul, dostane sa ale DeAndre z tieňa hviezd tímu, alebo to bude tá istá defenzívna pesnička ako vlani?